 |
| Bódhidharma |
Pochádzal z kasty kšátrijov (bojovníkov), aj keď niektoré pramene uvádzajú, že patril ku kaste bráhmanov (kňazov). Učil sa bojovým umeniam Indie a v dospelosti sa vzdal prepychového života indického šľachtica. Ako buddhistický mních sa stal žiakom 27. indického patriarchu čchan buddhizmu (zenbuddhizmu, skt. dhjány) Pradžňádháry (Pradžňátara).
Jeho výcvik trval mnoho rokov. Pradžňadhára mu neskôr odovzdal svoje učenie (tzn. potvrdil hĺbku Bódhidharmového duchovného vhľadu) a Bódhidharma sa tak stal 28. indickým patriarchom čchan buddhizmu.
Skôr než majster Pradžňátara zomrel, tak dal Bódhidharmovi úlohu, aby išiel šíriť buddhizmus do Číny. Podľa iných záznamov sa Bódhidharma sám rozhodol cestovať do Číny, pretože bol znepokojený úpadkom buddhizmu za hranicami Indie.
Niekedy okolo roku 520 (vyskytujú sa aj údaje 526 n. l. alebo 527 n. l.) priplával do prístavu Kanton (podľa iných zdrojov prešiel hory).
Rovnako ako jeho slávny predchodca Buddhabhadra, aj Bódhidharma urobil dojem na mnoho Číňanov a dopočul sa o ňom aj sám cisár Wu.
Bódhidharma následne putoval na sever, kde prijal pozvanie cisára Wu z Južnej dynastie Liang, aby prišiel na jeho dvor do Nankingu. Vtedy to bolo hlavné mesto ríše Liang.
Bódhidharma sa však vďaka svojej povahe nestal u cisára obľúbeným. Hovoril veľmi priamo, čo si myslí. Nevôľu cisára Wua vzbudil, keď na jeho otázku, aké zásluhy získal zakladaním buddhistických kláštorov, odpovedal, že žiadne.
Od Bódhidharmu očakával, že ho pochváli. Cisárove predstavy vychádzali z učenia, že postupným zhromažďovaním zásluh, konaním dobrých skutkov, si človek získa v ďalších životoch lepšie zrodenie a nakoniec dôjde k nirváne.
Bódhidharmovu reakciu je nutné chápať z hľadiska buddhistického učenia o prázdnote, či neexistencii trvalej podstaty v akomkoľvek jave.
Keď Bódhidharma pochopil, že cisár Wu nie je schopný pochopiť jeho učenie, vydal sa na sever do kráľovstva Wej. Podľa legendy, pri svojej ceste, preplával rieku Jang-c'-ťiang na dutom tŕstí (ale skôr na loďke z tŕstia).
Potom pokračoval na sever, do mesta Luojang – vtedajšieho hlavného mesta Henanskej provincie. Tam našiel v lese kláštor Šaolin, kde sa nakoniec okolo roku 527 n. l. usadil.
Keď Bódhidharma dorazil do Šaolinu, znova dal najavo svoje ostré stanovisko. Neustále kritizoval, akí sú mnísi slabí, chorí a leniví.
Podľa školy čchan sa žiaden človek nedostane k osvieteniu študovaním textov, ani vykonávaním obradov, ale iba tichým a dlhodobým meditovaním. A na to, aby niekto dokázal dlhodobo meditovať, potreboval byť v dobrej kondícii. Ako majster v boji s palicou a zručný v boji s holými rukami, pevne veril, že na to je potrebné poriadne cvičiť.
Nebolo divu, že šaolinským mníchom sa jeho slová nepáčili, a rovnako ako cisár, ho požiadali, aby odišiel. Iné legendy tvrdia, že ho mnísi do kláštora nepustili.
Bódhidharmovi sa nechcelo nikam ísť a tak sa teda usadil pri jednej skale. Tam podľa legiend meditoval celých deväť rokov.
Počas jeho meditácii ho chodili navštevovať rôzni ľudia, aj mnísi zo Šaolinu, a učili sa od neho.
Neskôr, keď sa vrátil nazad do kláštora Šaolin, tak ho opát Fang Chang pustil vďaka jeho veľkej múdrosti a vedomostiam.
Keď videl, že mnísi sú stále slabí a chorľaví, vytvoril pre nich špeciálne cviky:
1.I-Ťing-Ťing (svaly meniace čchi-kung)
2.18 pästí Lo Han (luohan shiba shou)
Týmito cvičeniami pravdepodobne vznikli základy šaolinského kung fu.
Koniec druhej časti...
Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Bodhidharma
http://www.shaolin.com.au/history.htm
http://www.shaolin.nl
Čína - Klenotnica svetovej kultúry (John Chinnery, IKAR, ISBN: 978-80-551-1623-5)
