Počiatky buddhizmu v Číne
Podľa legendy, cisár Ming ti (vládol v rokoch 58 – 76 n. l.), v poradí druhý cisár Východnej dynastie Chan, uvidel raz vo sne zlatú figúrku so svätožiarou, ako sa zjavila v paláci a smerovala na západ.
Poradcovia mu povedali, že to musel byť asi Buddha, ktorý žil v Indii. Cisár sa na základe toho rozhodol, že vyšle poslov do Indie aby priniesli správy o Buddhovi a jeho učení.O tri roky neskôr prišli poslovia aj s dvoma buddhistickými mníchmi. Tí pricválali na bielych koňoch a priniesli nie len správy o Buddhovi, ale aj 42-zvitkovú knihu sútier.
Cisár dal potom postavať neďaleko Luojangu prvý buddhistický kláštor v Číne a pomenoval ho podľa koňa, ktorý tie dary priniesol, Kláštor bieleho koňa.
Keď sa indický mnísi naučili po čínsky, tak začali v spolupráci s čínskymi a stredoázijskými mníchmi prekladať sútry a ďalšie buddhistické texty.
V následujúcich storočiach vzniklo mnoho podobných buddhistických kláštorov po celej Číne. Žiaden z nich sa však nestal tak slávnym ako kláštor Šaolin.
V roku v roku 464 n. l. prišiel do Číny (asi 440 rokov po založení Kláštora bieleho koňa) indický bojovník a budhistický mních menom Buddhabhadra. Cestoval naprieč Čínou aby učil buddhizmus. Mal veľké srdce a pomáhal každému, kto ho prosil o vedenie. O jeho veľkej múdrosti a dobrosrdečnosti sa dopočul aj sám cisár Siao Wen (471- 499), ktorý si ho dal povolať k sebe do paláca.
Pre Číňanov bolo ťažké vyslovovať jeho meno a tak ho pomenovali Batuo. Batuo tak veľmi zapôsobil na cisára, že ten mu ponúkol stále miesto v jeho paláci a povzbudil ho, aby pokračoval vo svojom učení.
Buddhabhadra s vďakou odmietol túto ponuku a namiesto toho navrhoval, že jeho učenie by bolo prospešnejšie pre ľudí, ak by sa nachádzal na prístupnejšom mieste.
Cisár mu teda ponúkol niekoľko hektárov v provincii Chenan, v pohorí Šao-š'. Batuo si vybral miesto na úpätí posvätnej hory Song-Šan (jedna z tzv. Piatich veľkých hôr).
Tam bolo dostatok materiálu na výstavbu kláštora.
Kláštor založil v roku 497 n. l. a dal mu meno Šaolin.
Batuo sa stal jeho prvým opátom.
Význam mena Šaolin s'
Šao (少) sa vzťahuje k vrcholku Šao-š', ležiacemu v západnej časti horského chrbta Song-Šan.
Lin (林) znamená "les". S ďalším znakom s '(寺 - "chrám, kláštor") potom názov možno preložiť ako "Chrám v lesoch hory Šao-š'". Niektorí čínski majstri však prekladajú meno kláštora ako "mladý les".
V krátkosti o meste Luojang
Kláštor sa nachádzal (a stále nachádza) približne 50 km juhovýchodne od starodávneho
mesta Luojang, ktoré bolo v rokoch 771-256 p. n. l. hlavným mestom Východnej dynastie Čou a v roku 494 n. l. sa opäť stalo hlavným mestom Severnej dynastie Wej.
Okolo roku 500 n. l. bol Luojang s takmer pol miliónom obyvateľov jedným z najväčších miest sveta.
O pár rokov neskôr, v roku 526 n. l., prišiel do Číny najslávnejší mních v histórii Šaolinu, indický mních Bódhidharma.
Koniec prvej časti...
Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Shaolin_Monastery
http://www.shaolin.com.au/history.htm
http://www.shaolin.nl
Čína - Klenotnica svetovej kultúry (John Chinnery, IKAR, ISBN: 978-80-551-1623-5)
| Prehľad čínskych dinastií | |
| Slovenský názov | Časové rozpätie |
| Obdobie troch vládcov a piatich cisárov | do 2184 pred Kr. |
| Dynastia Sia | 2200 - 1800 pred Kr. |
| Dynastia Šang | 16. - 11. storočie pred Kr. |
| Dynastia Čou | |
| • Západná dynastia Čou | 1122/1045 - 770 pred Kr. |
| • Východná dynastia Čou | 770 - 256 pred Kr. |
| Obdobie jari a jesene | 722 - 476 pred Kr. |
| Obdobie bojujúcich štátov | 475 - 221 pred Kr. |
| Dynastia Čchin | 246 - 207 pred Kr. |
| Dynastia Chan | |
| • Západná dynastia Chan | 206 pred Kr. - 220 po Kr. |
| Dynastia Sin | 9 - 23 (interregnum) |
| • Východná dynastia Chan | 23 - 220 |
| Obdobie troch kráľovstiev | 220 - 280 |
| Dynastia Ťin | 265 − 420 |
| • Západná dynastia Ťin | |
| • Východná dynastia Ťin | |
| Obdobie šestnástich královstiev | 304 − 439 |
| Južné a severné dynastie | 420 − 581 |
| • Južné dynastie | |
| – Dynastia Liu-Sung | 420 − 479 |
| – Južná dynastia Čchi | 479 − 502 |
| – Dynastia Liang | 502 − 557 |
| — Južná dynastia Liang | 502 − 557 |
| — Západná dynastia Liang | 555 − 587 |
| – Dynastia Čen | 557 − 589 |
| • Severné dynastie | |
| – Severná dynastia Wej | 386 − 534 |
| – Východná dynastia Wej | 534 − 550 |
| – Západná dynastia Wej | 535 − 557 |
| – Severná dynastia Čchi | 550 − 557 |
| – Severná dynastia Čou | 557 − 581 |
| Dynastia Suej | 581 − 618 |
| Dynastia Tchang | 618 − 907 |
| Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev | 907 − 979 |
| Dynastia Sung | 960 − 1279 |
| • Severná dynastia Sung | 960 − 1126 |
| • Južná dynastia Sung | 1126 − 1279 |
| Dynastia Jüan | 1279 − 1368 |
| Dynastia Ming | 1368 − 1644 |
| Dynastia Čching | 1644 − 1911 |
