Egypt: Hriech, Desatoro a Egyptská kniha mŕtvych

Hriech je v náboženských súvislostiach akt narušujúci náboženské príkazy alebo zákazy, alebo činnosť v rozpore s morálnymi normami zavedenými v danej spoločnosti. V biblických náboženstvách, v kresťanstve, v judaizme a islame, vyjadruje hriech presvedčenie, že zlé správanie, ohavnosť, zločinne zakladá len vinu medzi ľuďmi, ale znamená (aj) porušenie poriadku stvoreného sveta a tým aj vzburu proti Bohu.

Zodpovedajúce grécke slovo hamartéma, podobne ako hebrejské chatta'at, znamenalo pôvodne omyl, chybu. V starších spoločnostiach sa hriechom rozumelo aj pochybenia vo vzťahu k božstvám.

Pre Starý zákon je základným hriechom "nevera" voči Pánovi, úcta preukazovaná iným bohom a modlám. Neskôr aj previnenie voči človeku sa začalo chápať aj ako hriech proti Bohu. Túto pomalú premenu možno sledovať v Biblii.

Hriech a morálny kódex

V dnešných časoch poznáme v našej kultúre hlavne Desatoro, respektíve desať Božích prikázaní. Židia aj kresťania považujú Desatoro za veľký prínos pre nás a našu civilizáciu. Boli však tieto príkazy jedinečné? Revolučné? Bol už podobný morálny kódex známy v tom čase, predtým, než boli napísané do Biblie?

Koncept hriechu a morálky je jednoznačne starší ako Biblia.

Hriech v starovekom Egypte

Maat s krídlami

Ak chceme porozumieť morálke a etike v starovekom Egypte, tak si musíme ujasniť pojem Maat (Ma'at). Maat bol staroegyptský pojem kozmickej rovnováhy, spravodlivosti, poriadku a práva, ktorý bol zbožštený do podoby bohyne (menom Maat). Táto bohyňa reprezentovala božskú harmóniu a rovnováhu vo vesmíre a ľudia si o nej mysleli, že mala vplyv na každý aspekt života v starovekej egyptskej krajine.

Maat mala aj mužský proťajšok a ním bol boh Thovt, s ktorým zdieľala spoločné atribúty.

Maat

V podobe ženy, sediacej či stojacej, ktorá drží v jednej ruke žezlo a v druhej ankh bola Maat personifikáciou fyzického aj morálneho práva, poriadku a pravdy. Niekedy bola zobrazovaná s krídlami na každej ruke alebo ako žena s pštrosím perom namiesto hlavy.
Pretože úlohou faraónov bolo zabezpečiť pravdu a spravodlivosť, mnohí z nich boli označovaní ako Meri-Maat – „Miláčik Maat“. Pretože Maat bola považovaná za púhy výraz poriadku a pravdy, verilo sa, že sa zrodila v momente stvorenia, bez stvoriteľa.

Egypťania verili, že bez Maat by existoval iba prvotný chaos, koniec sveta. Bolo považované za nutnosť, aby faraón dohliadol na plnenie zákona a udržiavanie poriadku na zemi. Ľudia mali povinnosť dodržiavať Maat cez poslušnosť kráľovi a to prispelo k formovaniu prvých štátov.

Čo má Desatoro spoločné s Egyptom?

Podľa niektorých bádateľov bolo Desatoro inšpirované Egyptskou knihou mŕtvych, teda Desatoro nebolo ničím revolučným, skôr bolo zhrnutím morálky, ktorá už bola známa v civilizovanom svete a najmä v Egypte.
Bolo by prehnané tvrdiť, že Desatoro bol prvý kódex, ktorý naštartoval našu civilizáciu k morálnemu správaniu.

Položme si otázku: Kedy vzniklo Desatoro a kedy vznikla Egyptská kniha mŕtvych?

Ak pripustíme, že Desatoro sa inšpirovalo od Egyptskej knihy mŕtvych, tak je logické, že tá vznikla skôr a Desatoro vzniklo neskôr. Je to tak?

Biblický bádatelia predpokladajú, že Desatoro bolo napísané asi v 6. storočí pred naším letopočtom. To bolo obdobie počas babylonského zajatia.

Keď si vezmeme najzachovalejší exemplár Knihy mŕtvych (existuje viacero exemplárov aj starších aj mladších), Aniho papyrus, tak ten vznikol niekedy v období 19. dynastie v čase Novej ríše (1292 -1186 pred n. l.).
Tento staroegyptský papyrus bol pomenovaný po svojom majiteľovi, ktorým bol bližšie neznámy hodnostár Ani. Tento exemplár sa vyznačuje najväčším počtom zaznamenaných kapitol a výnimočnou kvalitou spracovania.

Egyptská kniha mŕtvych

Egyptská kniha mŕtvych je mimoriadne dôležité a najznámejšie dielo egyptskej duchovnej literatúry.

Umelý názov Egyptská kniha mŕtvych zaviedol J. F. Champollion (v nadväznosti na arabský názov Kniha mŕtveho muža), ktorý mal byť prvý, kto ju preložil do moderného jazyka.

V všeobecnom povedomí je zafixovaná ako zvitok, ktorý sa od počiatku Novej ríše v Egypte (približne 1550 pr. n. l.) vkladal zomrelým do hrobu. Toto však nie je doba jej vzniku, pretože má úzku väzbu s Textami pyramíd a je formou Textu rakiev. Podľa egyptských pisárov boli jej jednotlivé kapitoly nachádzané už od polovice 1. dynastie, takže sa podľa nich ani nešlo o egyptskej dielo.

V Duate, egyptskom podsvetí, boli údajne v Sieni Dvoch právd srdcia mŕtvych vyvažované jediným perom Šu, ktoré symbolicky reprezentovalo Maat. Srdce nehodného bolo zhltnuté požieračkou Ammit a jeho majiteľ bol odsúdený zostať naveky v Duate. Ľudia s dobrými a čistými srdcami boli posielaný k bohovi Usíreovi do Aaru (Aaru je niečo ako “bezbrehá žiara”, kde ľudia žijú v šťastí naveky).

Obrad váženia srdca

Dnešnými slovami povedané: Hriešnici zostanú navždy v podsvetí a dobrí pôjdu do neba.

Porovnanie 125. kapitoly z Knihy mŕtvych a Desatora

Dá sa povedať, že sú si v niečom podobné, nie? Nechcem tým povedať, že jeden kódex je lepší ako druhý, iba to, že morálka je univerzálny koncept a nie vynález jedného náboženstva.

Ako vidíte dva odseky som neporovnal. Ale nie pretože by mali Egypťania iba 8 prikázaní. V Egyptskej knihe mŕtvych mali 35 negatívnych spovedí a 42 negatívnych priznaní pred 42 sudcami.

	Desatoro	42 otázok a Negatívne spovede zo 125. kapitoly Egyptskej knihy mŕtvych
1	Ja som Pán Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal.
2	Nevezmeš meno Božie nadarmo.	Buď pozdravený, Správca ľudstva, pochádzajúci zo Sais, nepreklínal som Boha.
3	Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.	Nezanedbával som dni, keď sa prinášajú obete.
4	Cti otca svojho i matku svoju.
5	Nezabiješ.	Nezabíjal som ľudí.
6	Nezosmilníš.	Nezosmilnil som.
7	Nepokradneš.	Buď pozdravený, Ty, ktorého objíma plameň, pochádzajúci z Očistca, nekradol som.
8	Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.	Buď pozdravený, Lámač kostí, pochádzajúci z Herakleopolu, neklamal som.
9	Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.	Buď pozdravený, Dvojitý had, pochádzajúci z Popraviska, nescudzoložil som.
10	Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho.	Neprisvojoval som si pole.

Negatívne spovede

Negatívna spoveď je moderné označenie používané v egyptológii pre súbor výrokov vkladaných do úst zomrelému v niektorých zo staroegyptských pohrebných textov, v ktorých (napr. pred podsvetným súdom 42 bohov v Duatu) uvádza zoznam zakázaných skutkov. Zosnulý pri vymenovaní každého takého jednotlivého skutku prehlasuje, že sa ho nedopustil, čím od seba odvracia podozrenie z neprávostí a preukazuje mravnú čistotu svojho pozemského života v súlade s kozmickým poriadkom.

Proti nikomu som nezhrešil.
Nezaobchádzal som zle s ľuďmi, ani som sa neprevinil voči žiadnemu zvieraťu.
Nekonal som zlo miesto spravodlivosti.
Nepoznal som, čo je nenávisť.
Nedopustil som sa ničoho zlého.
Neurčoval som (svojim sluhom) na začiatku nového dňa ťažšie úlohy, ako boli tie z minulého dňa ...
... Neprotivil som sa bohu.
Nepoložil som násilím ruky na sirotu.
Nedopustil som sa ničoho, čo sa bohom prieči.
Neohováral som podriadeného pred jeho nadriadeným.
Nikoho som nezarmútil.
Nikto kvôli mne neplakal.
Nezabil som.
Nikoho som nedal zabiť.
Nikomu som nespôsobil bolesť.
Neznižoval som množstvo obiet pre chrámy.
Neuberal som z obiet pre bohov.
Nebral som pečivo (určené) pre požehnaných (zomrelých).
Neznásilnil som chlapca.
Nebol som nemravný.
Nezväčšoval som ani som nezmenšilo mieru.
Nekrátil som daň.
Neprisvojoval som si (cudzie) pole (pri znovuvymeriavaní po záplave).
Nezvyšoval som váhu závažia.
Neupravoval som tukom ukazovateľ váhy.
Nebral som mlieko od detských úst.
Neodháňal som dobytok od jeho pastvín.
Nechytal som vtáky patriace bohom.
Nechytal som ich ryby v ich třeništích.
Nezastavoval som vodný tok, keď nastal jeho čas.
Nepostavil som hrádzu prúdiacej vode.
Nehasil som oheň, keď bol jeho čas.
Nezanedbával som dni, kedy sa prináša (obetný) mäso (bohom).
Nestaval som sa do cesty procesie boha.


42. negatívnych priznaní pred sudcami zo 125. kapitoly z Knihy mŕtvych (Aniho papyrus)


Počas obradu váženia srdca sa musel spovedať aj 42 sudcom…

42 sudcov - 125. kapitola z Knihy mŕtvych - Aniho papyrus

1. Buď pozdravený, Chodec, pochádzajúci z Heliopola, nezhrešil som
2. Buď pozdravený, Ty, ktorého objíma plameň, pochádzajúci z Očistca, nekradol som
3. Buď pozdravený, Nosatý, pochádzajúci z Hermopolu, nebol som hrabivý
4. Buď pozdravený, Požierač Tieňa, pochádzajúci z Jaskyne, nekradol som
5. Buď pozdravený, Ty, ohnivá tvár, pocházajúca z Tunela, nezabíjal som ľudí
6. Buď pozdravený, Dvojitý Lev, pochádzajúci z neba, neklamal som mierku
7. Buď pozdravený, Ty, ktorého oči sú v plameňoch, pochádzajúci zo Säouat, nedopúšťal som sa zlého
8. Buď pozdravený, Žeravý, pochádzajúci z Návratu, nekradol som z božieho majetku
9. Buď pozdravený, Lámač kostí, pochádzajúci z Herakleopolu, neklamal som
10. Buď pozdravený, Zelený Plameň, pochádzajúci z príbytku Ptahovho Dvojníka, neodnášal som potraviny
11. Buď pozdravený, Jaskynný, pochádzajúci zo Západu, nehneval som sa
12. Buď pozdravený, Ty, ktorého tvár je za ním, vychádzajúci zo svojej jaskyne, neprekračoval som zákazy
13. Buď pozdravená, Bastet, pochádzajúca zo Schránky, nezabíjal som boží dobytok
14. Buď pozdravený, Rozpálených nôh, pochádzajúci z Temnoty, nešmelil som
15. Buď pozdravený, Požierač krvi, pochádzajúci z katovho polena, nepodvádzal som
16. Buď pozdravený, Požierač vnútorsnotí, pochádzajúci z Tridsiatich, nepustošil som ornicu
17. Buď pozdravený, Pán Pravdy, pochádzajúci z Dvojijej Pravdy, nešpehoval som
18. Buď pozdravený, Blúdiaci, pochádzajúci z Bubastis, nenaslúchal som za dverami
19. Buď pozdravený, Bledý, pochádzajúci z Heliopolisu, nebol som ukecaný
20. Buď pozdravený, Prezlá zmija, pochádzajúca z Kanálu starého, nehádal som sa, len som obhajoval svoj majetok (pozn.: Prezlá zmija - Veľmi zlá zmija)
21. Buď pozdravený, Dvojitý had, pochádzajúci z Popraviska, nescudzoložil som
22. Buď pozdravený, Sledujúci, čo je mu prinášané, pochádzajúci z Minovho chrámu, nepoškvrnil som sa
23. Buď pozdravený, Predstavený veľkých, pochádzajúci zo Stromu, neterorizoval som
24. Buď pozdravený, Útočník, pochádzajúci z Xois, neprekračoval som zákazy
25. Buď pozdravený, Zmätenej reči, pochádzajúci z Veľkej, nezúril som
26. Buď pozdravené, Dieťa, pochádzajúce z Heliopolského kraja, nebol som hluchý k pravdivým slovám
27. Buď pozdravený, Rečník, pochádzajúci z Chárgy, nespôsoboval som problémy
28. Buď pozdravený, Nositeľ jeho obety, pochádzajúce zo Sais, nedopúšťal som sa násilia
29. Buď pozdravený, Žirafie reči, pochádzajúci z Venáset, nevyvolával som roztržky
30. Buď pozdravený, Pán tvárí, pochádzajúci z Nedžefetu, nesúdil som unáhlene
31. Buď pozdravený, Radca, pochádzajúci z Vetenu, nepretvaroval som sa a nezaprel som Boha
32. Buď pozdravený, Pán dvoch rohov, pochádzajúci zo Sais, neklebetil som
33. Buď pozdravený, Dobrý Atum, pochádzajúci z príbytku Ptahovho dvojníka, neškodil som a nepáchal som zlo
34. Buď pozdravený, Atum obdobia, pochádzajúci z Busiris, nepreklínal som kráľa
35. Buď pozdravený, Vykonávajúci svoju vôľu, pochádzajúci z Antakopolu, nekalil som vodu
36. Buď pozdravená, Nositeľka sistrá, pochádzajúca z Pravodstva, nezvýšil som hlas
37. Buď pozdravený, Správca ľudstva, pochádzajúci zo Sais, nepreklínal som Boha
38. Buď pozdravený, Pripojovateľ dvojníka, pochádzajúci zo svojej jaskyne, nekradol som
39. Buď pozdravený, Pripojovateľ vlastností, pochádzajúci zo svojej jaskyne, neprisvojoval som si obety bohov
40. Buď pozdravený, Svätej hlavy, pochádzajúcej z Kaplnky, neodnášal som úlitby žiariacich
41. Buď pozdravený, Odnášejúcí svoju ruku, pochádzajúcej z Dvojitej pravdy, nebral som deťom potravu
42. Buď pozdravený, Bielych zubov, pochádzajúci zo Zeme jazera, nepobíjal som boží dobytok

Literatúra:
Kozák, Jaromír, Egyptská Kniha mrtvých, Eminent, Praha 2003
Kozák, Jaromír, Aniho Papyrus, Volvox Globator, Praha 2006

Články:
http://www.sme.sk/c/5616871/desatoro-zrkadlo-nasej-hriesnosti.html

Česká a slovenská wikipédia:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Desatero
http://cs.wikipedia.org/wiki/Egyptsk%C3%A1_kniha_mrtv%C3%BDch
http://sk.wikipedia.org/wiki/Maat
http://cs.wikipedia.org/wiki/H%C5%99%C3%ADch
http://cs.wikipedia.org/wiki/Negativní_zpověď

Anglická wikipédia:
http://en.wikipedia.org/wiki/Aaru
http://en.wikipedia.org/wiki/Ten_Commandments

Prvé zatvorenie kláštora Šaolin

V priebehu dlhého toku čínskych dejín zažil čínsky buddhizmus tzv. „tri vojenské katastrofy“ známe aj ako „tri katastrofy Wu“. Dve z nich sa týkali aj kláštora Šaolin.

Prvá sa udiala za vlády cisára Tai Wu zo Severnej dynastie Wej. Druhá sa udiala za vlády cisára Wu zo Severnej dynastie Čou. Tretia sa udiala za vlády cisára Wu z dynastie Tchang.

Severná dynastia Čou

Najhoršie to bolo počas vlády cisára Wu zo Severnej dynastie Čou.

V období, keď sa blížil koniec Severnej a Južnej dynastie, cisár Wu zo Severnej dynastie Čou neustále bojoval proti Severnej dynastii Čchi.

V rokoch 574 a 577 zakázal v krajine buddhizmus a taoizmus, pretože veril, že sa stali príliš bohatí a mocní.

Mníchom z oboch náboženstiev zatvoril ich kláštory, skonfiškoval ich krajiny a nariadil im, aby sa návratili do civilného života. Svoj poteniciál im umožnil využiť v armáde či v riadení ekonomiky krajiny.

Pre Šaolin to bola to veľká tragédia. Počas tejto doby, bol kláštor Šaolin zatvorený a mnísi sa rozptýlili po krajine.

Kedy sa táto tragédia oficiálne skončila, je dnes ťažké odhadnúť. Bolo to pravdepodobne v roku 578 po niekoľkých udalostiach.

V lete roku 578 sa cisár Wu zapojil do vojenských ťažení na dvoch frontoch. Proti Tujue na severe a proti Čen na juhu. Počas bojov zrazu ochorel, zastavil sa pri Yunyang a ukončil útok proti Tujue.

Dôležité záležitosti zveril do rúk svojmu synovi Yuwen Yunovi a on čoskoro zomrel vo veku 35 rokov. Korunný princ Yun nastúpil po ňom na trón ako cisár Xuan. Jeho vláda však dlho nevydržala. V roku 581 padla Severná dynastia Čou po tom, čo sa trónu ujal cisárov svokor Jang Ťien z dynastie Suej.

Dynastia Suej (581-618)

Jang Ťien bol známy ako cisár Suej Wen-ti z dynastie Suej. Bol zakladateľom dynastie Suej.

Jeho nástupom začalo opätovné zjednocovanie Číny a nastal rozkvet buddhizmu. Najprv si podmanil štáty v severnej Číne, a neskôr porazil dynastiu Čchen vládnucu v južnej Číne a pričlenil ju k ríši.

Počas vládnutia dynastie Suej došlo k rozvoju poľnohospodárstva (zaviedol sa takzvaný "systém rovných polí", ktorý znížil sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými), výstavbe palácov a kanálov (medzi Jang-c'-ťiang a Žltou riekou).

Vládcovia dynastie Suej taktiež zaviedli jednotnú menu, posilnili obranu ríše rozšírením Veľkého čínskeho múru, centralizovali moc a podporovali šírenie buddhizmu. Do r. 589 zjednotil Čínu.

Po smrti Jang Ťiana nastúpil roku 605 na trón cisár Jang-ti.

Za jeho vlády bol roku 608 dokončený Veľký čínsky kanál, ktorý spojil mestá Jang-čou na rieke Jang-c’-ťiang a Luojang na rieke Chuang-che. V roku 610 bol kanál potiahnutý až do Pekingu. Hlavný význam kanálu spočíval v zásobovaní severu Číny plodinami z juhu.

Jang-ti viedol v rokoch 612 až 614 tri neúspešné vojenské kampane proti severokórejskému štátu Kogurjó a roku 615 prehral vojnu s ríšou východných Turkov, čo výrazne poškodilo imidž dynastie. Konfiškácia potravín armádou pre jej nákladné kampane spôsobila hladomor a následne roľnícke povstanie. Roku 617 odišiel cisár na juh, kde bol zavraždený. Po ňom nastúpil na trón cisár Kong-ti (617-618), ktorý však vládol len formálne.

Na severe Číny, ktorý ostal prakticky bez vlády, využil situáciu generál Li Juan, dobyl hlavné mesto Čchang-an a založil dynastiu Tchang, ktorá vládla nasledujúce tri storočia.

Začiatky dynastie Tchang

Koncom obdobia dynastie Suej, okolo roku 618, bola krajina zmietaná vojnami. Suejský generál Wang Š' -čchung dobil mesto Luojang, vymenoval sa za cisára a svoj nový "štát" nazval Čeng. Wang Š' -čchung spolu so svojim synovcom pustošili a plienili krajinu a násilím verbovali mladých mužov.


Keď začali dobíjať provinciu Chenan (alebo Henan), kde sa nachádzal aj kláštor Šaolin, tak sa jeho armáda stretla s armádou Tchangského vodcu Li Š' -mina.

Bitka trvala niekoľko dní, generál Li Š' -min bol zajatý a jeho armáda porazená.

Li Š' -min bol synom generála Li Juana, ktorý bol neskôr zakladateľom dynastie Tchang. Li Juan požiadal Šaolin o pomoc a ten vyslal na záchranu Li Š' -mina 13 šaolinských mníchov.

Títo mnísi sa stali neškôr legendou.

Koniec štvrtej časti...

Zdroje:
Dejiny Šaolinu - http://www.shaolin.com.au/history.htm
Tri vojenské katastrofy - http://en.wikipedia.org/wiki/Three_Disasters_of_Wu
Cisár Wu zo Severnej dynastie Čou - http://en.wikipedia.org/wiki/Emperor_Wu_of_Northern_Zhou
Korunný princ Yuwen Yun (cisár Xuan) - http://en.wikipedia.org/wiki/Emperor_Xuan_of_Northern_Zhou
Cisár Jang Ťien (angl. Yang Jian) - http://en.wikipedia.org/wiki/Emperor_Wen_of_Sui
Dynastia Suej - http://sk.wikipedia.org/wiki/Dynastia_Suej

Zaujímavosti:
Dynastia Tchang - http://en.wikipedia.org/wiki/Tang_Dynasty

Legenda o prvom žiakovi Bódhidharmu (Chuej Kche)

Rozpráva sa, že počas panovania Severnej dynastie Wej za vlády Siao Minga, žila na mieste prezývanom Wu-č’-ling matka so synom. Syn sa volal Ťi-kuang a bol malý, slabý a chudý. Keď mal už 25 rokov nemal ani toľko sily, aby udvihol dve vedra vody zavesené na nosiči. Bol príliš chudobný na to, aby sa liečil v nemocnici a tak mu susedia navrhli, aby vstúpil do kláštora Bieleho koňa v Luojangu a stal sa mníchom.

Keď ho mnísi zbadali a uvideli aký je slabý a bledý, tak ho odmietli prijať. Jeden mních mu odporučil, aby odišiel do kláštora Šaolin, kde práve dorazil jeden indický mních menom Tamo (Bódhidharma).

Tamo nielen že dokáže recitovať sútry, ale ovláda aj systém zdravotných cvičení, ktoré by mu pomohli získať zdravie a silu. Chlapec počúvol radu mnícha a vidal sa do Šaolinu.

Keď tam dorazil, tak zistil, že Tamo práve medituje v jednej jaskyni (bolo to počas jeho 9 ročnej meditácie, pozri kapitolu o Bódhidharmovi).

Keď sa vyšplhal na horu, kde bola tá jaskyňa, tak Tamo práve meditoval. Potom vyliezol z jaskyne a chlapca si ani nevšimol. Začal cvičiť niekoľko hodín a keď skončil, tak sa znova vrátil do jaskyne a začal meditovať na svojom drevenom lôžku.

Chlapec nabral odvahu a spýtal sa ho, či by sa mohol stať jeho žiakom. Tamo mu povedal, že ho bude učiť, iba ak ho dokáže odtrhnúť od jeho lôžka.

Chlapec nabral odvahu a chytil Tamovu ruku. Ťahal ho z celej sily, ale dvihnúť ho nedokázal. Tak ho Tamo poslal domov, nech cvičí cvičenia, ktoré od neho odpozoroval a po roku nech sa vráti. Ak ho zdvihne, tak sa stane jeho žiakom.

Ťi-kuang sa vrátil domov a začal cvičiť čchi-kung, ktoré mu vtedy predvádzal Tamo. Za necelý rok cvičenia bol chlapec silný a zdravý. Ramená mal široké, stehná pevné, hlas jasný a tvár zdravo červenú.

Tak sa chlapec vrátil k Tamovi. Keď videl, že sedí na svojom drevenom lôžku, tak pozbieral svoje čchi, zaprel sa, chytil Tama za kľúčnu kosť a zvrieskol. Tamo bol prekvapený jeho silou a nechal, nech ho chlapec zdvihne.

V ten okamžik priletel k jaskyni kŕdeľ vrán a Tamo povedal, nech ich vyženie. Chlapec na ne zakričal a tie odleteli. Po chvíli sa však vrátili. Tamo iba dvihol ruky, zamával nimi a vyvolal silný studený vietor, ktoré vrany natoľko vystrašil, že už sa nevrátili. Tak povedal chlapcovi, nech ide domov a trénuje. Až také niečo dokáže, tak sa môže stať jeho žiakom.

Ťi-kuang sa vrátil domov a začal cvičiť. Neskôr vyhľadal aj niekoľko mníchov, ktorí ho naučili nové formy. Po roku bol pripravený a ešte silnejší. Vrátil sa do Šaolinu a vyhľadal Tama. Keď ho pozdravil, tak zrazu prileteli dva vrabce a sadli si na jeden stánok, odkiaľ rušili všetkých svojim štebotaním.

Tamo ich išiel vyhnať, no Ťi-kuang vyskočil do vzduchu a chytil naraz vrabce do rúk. Tamo s rešpektom pokýval hlavou. Povedal mu, nech sa postaví k jednej borovici a chvíľu naňho počká. Za chvíľu začal viať studený vietor a padať sneh. Po hodinách čakania mal ruky aj nohy omrzlé a tak začal cvičiť čchi-kung. Cvičil celý deň, ale Tamo sa už neukázal.

Na druhý deň ostal Ťi-kuang stále sústredený a neustále cvičil. Na tretí deň bola okolitá krajina zasypaná snehom, ktorý by mu siahal po kolená, no na mieste kde cvičil, bolo sucho.


Na strome, pod ktorým cvičil sa nazbieralo veľké množstvo zmrznutého snehu. Náhlym závanom vetra tento sneh spadol na Ťi-kuanga, no ten iba uhol a chytil ho rúk. Trocha sa zľakol a hodil ten sneh do jednej siene. Ten narazil do strešného trámu, roztrieštil sa a kúsky popadali na Tama. Zmätený Tamo prerušil svoju meditáciu a šiel sa pozrieť na chlapca.

Tamo vyšiel von a keď uvidel, že sneh bol roztopený na rozlohe, aká by zabrala spiaca krava, ostal prekvapený. Pritúpil ku chlapcovi a pridelil mu rádove meno Chuej Kche. Tak sa Ťi-kuang, už Chuej Kche, stal prvým žiakom Bódhidharmu a po jeho odchode sa stal druhým patriarchom kláštora Šaolin.

Do dnes stojí v kláštore Šaolin „Pavilon toho, ktorý stal v snehu“. Je postavený tam, kde Ťi-kuang čakal na Tama.

Koniec tretej časti...

Zdroje:
Prerozprávané z knihy: Chuej Kche hledá cestu - pověsti o klášteru Šao-lin (Chung-Ťun Wang, Argo, ISBN: 978-80-257-0092-1)

Zaujímavosti:
Severná dynastia Wej - http://en.wikipedia.org/wiki/Northern_Wei
Cisár Siao Ming - http://en.wikipedia.org/wiki/Emperor_Xiaoming_of_Northern_Wei

Bódhidharma a jeho príchod do kláštora Šaolin

Bódhidharma

Niekedy v druhej polovici 5. storočia sa, údajne ako tretie dieťa kráľa Sungandu z južnej Indie, narodil princ Bódhitara, známy ako Bódhidharma (v Číne tiež známy ako Damo).

Pochádzal z kasty kšátrijov (bojovníkov), aj keď niektoré pramene uvádzajú, že patril ku kaste bráhmanov (kňazov). Učil sa bojovým umeniam Indie a v dospelosti sa vzdal prepychového života indického šľachtica. Ako buddhistický mních sa stal žiakom 27. indického patriarchu čchan buddhizmu (zenbuddhizmu, skt. dhjány) Pradžňádháry (Pradžňátara).

Jeho výcvik trval mnoho rokov. Pradžňadhára mu neskôr odovzdal svoje učenie (tzn. potvrdil hĺbku Bódhidharmového duchovného vhľadu) a Bódhidharma sa tak stal 28. indickým patriarchom čchan buddhizmu.

Skôr než majster Pradžňátara zomrel, tak dal Bódhidharmovi úlohu, aby išiel šíriť buddhizmus do Číny. Podľa iných záznamov sa Bódhidharma sám rozhodol cestovať do Číny, pretože bol znepokojený úpadkom buddhizmu za hranicami Indie.

Niekedy okolo roku 520 (vyskytujú sa aj údaje 526 n. l. alebo 527 n. l.) priplával do prístavu Kanton (podľa iných zdrojov prešiel hory).
Rovnako ako jeho slávny predchodca Buddhabhadra, aj Bódhidharma urobil dojem na mnoho Číňanov a dopočul sa o ňom aj sám cisár Wu.

Bódhidharma následne putoval na sever, kde prijal pozvanie cisára Wu z Južnej dynastie Liang, aby prišiel na jeho dvor do Nankingu. Vtedy to bolo hlavné mesto ríše Liang.

Bódhidharma sa však vďaka svojej povahe nestal u cisára obľúbeným. Hovoril veľmi priamo, čo si myslí. Nevôľu cisára Wua vzbudil, keď na jeho otázku, aké zásluhy získal zakladaním buddhistických kláštorov, odpovedal, že žiadne.

Od Bódhidharmu očakával, že ho pochváli. Cisárove predstavy vychádzali z učenia, že postupným zhromažďovaním zásluh, konaním dobrých skutkov, si človek získa v ďalších životoch lepšie zrodenie a nakoniec dôjde k nirváne.
Bódhidharmovu reakciu je nutné chápať z hľadiska buddhistického učenia o prázdnote, či neexistencii trvalej podstaty v akomkoľvek jave.

Keď Bódhidharma pochopil, že cisár Wu nie je schopný pochopiť jeho učenie, vydal sa na sever do kráľovstva Wej. Podľa legendy, pri svojej ceste, preplával rieku Jang-c'-ťiang na dutom tŕstí (ale skôr na loďke z tŕstia).

Potom pokračoval na sever, do mesta Luojang – vtedajšieho hlavného mesta Henanskej provincie. Tam našiel v lese kláštor Šaolin, kde sa nakoniec okolo roku 527 n. l. usadil.

Keď Bódhidharma dorazil do Šaolinu, znova dal najavo svoje ostré stanovisko. Neustále kritizoval, akí sú mnísi slabí, chorí a leniví.

Podľa školy čchan sa žiaden človek nedostane k osvieteniu študovaním textov, ani vykonávaním obradov, ale iba tichým a dlhodobým meditovaním. A na to, aby niekto dokázal dlhodobo meditovať, potreboval byť v dobrej kondícii. Ako majster v boji s palicou a zručný v boji s holými rukami, pevne veril, že na to je potrebné poriadne cvičiť.
Nebolo divu, že šaolinským mníchom sa jeho slová nepáčili, a rovnako ako cisár, ho požiadali, aby odišiel. Iné legendy tvrdia, že ho mnísi do kláštora nepustili.

Bódhidharmovi sa nechcelo nikam ísť a tak sa teda usadil pri jednej skale. Tam podľa legiend meditoval celých deväť rokov.
Počas jeho meditácii ho chodili navštevovať rôzni ľudia, aj mnísi zo Šaolinu, a učili sa od neho.

Neskôr, keď sa vrátil nazad do kláštora Šaolin, tak ho opát Fang Chang pustil vďaka jeho veľkej múdrosti a vedomostiam.

Keď videl, že mnísi sú stále slabí a chorľaví, vytvoril pre nich špeciálne cviky:
1.I-Ťing-Ťing (svaly meniace čchi-kung)
2.18 pästí Lo Han (luohan shiba shou)

Týmito cvičeniami pravdepodobne vznikli základy šaolinského kung fu.

Koniec druhej časti...

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Bodhidharma
http://www.shaolin.com.au/history.htm
http://www.shaolin.nl
Čína - Klenotnica svetovej kultúry (John Chinnery, IKAR, ISBN: 978-80-551-1623-5)

Založenie kláštora Šaolin

Počiatky buddhizmu v Číne

Podľa legendy, cisár Ming ti (vládol v rokoch 58 – 76 n. l.), v poradí druhý cisár Východnej dynastie Chan, uvidel raz vo sne zlatú figúrku so svätožiarou, ako sa zjavila v paláci a smerovala na západ.
Poradcovia mu povedali, že to musel byť asi Buddha, ktorý žil v Indii. Cisár sa na základe toho rozhodol, že vyšle poslov do Indie aby priniesli správy o Buddhovi a jeho učení.O tri roky neskôr prišli poslovia aj s dvoma buddhistickými mníchmi. Tí pricválali na bielych koňoch a priniesli nie len správy o Buddhovi, ale aj 42-zvitkovú knihu sútier.
Cisár dal potom postavať neďaleko Luojangu prvý buddhistický kláštor v Číne a pomenoval ho podľa koňa, ktorý tie dary priniesol, Kláštor bieleho koňa.

Keď sa indický mnísi naučili po čínsky, tak začali v spolupráci s čínskymi a stredoázijskými mníchmi prekladať sútry a ďalšie buddhistické texty.

V následujúcich storočiach vzniklo mnoho podobných buddhistických kláštorov po celej Číne. Žiaden z nich sa však nestal tak slávnym ako kláštor Šaolin.

Založenie kláštora Šaolin

V roku v roku 464 n. l. prišiel do Číny (asi 440 rokov po založení Kláštora bieleho koňa) indický bojovník a budhistický mních menom Buddhabhadra. Cestoval naprieč Čínou aby učil buddhizmus. Mal veľké srdce a pomáhal každému, kto ho prosil o vedenie. O jeho veľkej múdrosti a dobrosrdečnosti sa dopočul aj sám cisár Siao Wen (471- 499), ktorý si ho dal povolať k sebe do paláca.

Pre Číňanov bolo ťažké vyslovovať jeho meno a tak ho pomenovali Batuo. Batuo tak veľmi zapôsobil na cisára, že ten mu ponúkol stále miesto v jeho paláci a povzbudil ho, aby pokračoval vo svojom učení.
Buddhabhadra s vďakou odmietol túto ponuku a namiesto toho navrhoval, že jeho učenie by bolo prospešnejšie pre ľudí, ak by sa nachádzal na prístupnejšom mieste.
Cisár mu teda ponúkol niekoľko hektárov v provincii Chenan, v pohorí Šao-š'. Batuo si vybral miesto na úpätí posvätnej hory Song-Šan (jedna z tzv. Piatich veľkých hôr).
Tam bolo dostatok materiálu na výstavbu kláštora.

Kláštor založil v roku 497 n. l. a dal mu meno Šaolin.

Batuo sa stal jeho prvým opátom.

Význam mena Šaolin s'

Šao (少) sa vzťahuje k vrcholku Šao-š', ležiacemu v západnej časti horského chrbta Song-Šan.
Lin (林) znamená "les". S ďalším znakom s '(寺 - "chrám, kláštor") potom názov možno preložiť ako "Chrám v lesoch hory Šao-š'". Niektorí čínski majstri však prekladajú meno kláštora ako "mladý les".

V krátkosti o meste Luojang

Kláštor sa nachádzal (a stále nachádza) približne 50 km juhovýchodne od starodávneho
mesta Luojang, ktoré bolo v rokoch 771-256 p. n. l. hlavným mestom Východnej dynastie Čou a v roku 494 n. l. sa opäť stalo hlavným mestom Severnej dynastie Wej.
Okolo roku 500 n. l. bol Luojang s takmer pol miliónom obyvateľov jedným z najväčších miest sveta.


O pár rokov neskôr, v roku 526 n. l., prišiel do Číny najslávnejší mních v histórii Šaolinu, indický mních Bódhidharma.

Koniec prvej časti...

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/wiki/Shaolin_Monastery
http://www.shaolin.com.au/history.htm
http://www.shaolin.nl
Čína - Klenotnica svetovej kultúry (John Chinnery, IKAR, ISBN: 978-80-551-1623-5)

Prehľad čínskych dinastií
Slovenský názov	Časové rozpätie
Obdobie troch vládcov a piatich cisárov	do 2184 pred Kr.
Dynastia Sia	2200 - 1800 pred Kr.
Dynastia Šang	16. - 11. storočie pred Kr.
Dynastia Čou
• Západná dynastia Čou	1122/1045 - 770 pred Kr.
• Východná dynastia Čou	770 - 256 pred Kr.
Obdobie jari a jesene	722 - 476 pred Kr.
Obdobie bojujúcich štátov	475 - 221 pred Kr.
Dynastia Čchin	246 - 207 pred Kr.
Dynastia Chan
• Západná dynastia Chan	206 pred Kr. - 220 po Kr.
Dynastia Sin	9 - 23 (interregnum)
• Východná dynastia Chan	23 - 220
Obdobie troch kráľovstiev	220 - 280
Dynastia Ťin	265 − 420
• Západná dynastia Ťin
• Východná dynastia Ťin
Obdobie šestnástich královstiev	304 − 439
Južné a severné dynastie	420 − 581
• Južné dynastie
– Dynastia Liu-Sung	420 − 479
– Južná dynastia Čchi	479 − 502
– Dynastia Liang	502 − 557
— Južná dynastia Liang	502 − 557
— Západná dynastia Liang	555 − 587
– Dynastia Čen	557 − 589
• Severné dynastie
– Severná dynastia Wej	386 − 534
– Východná dynastia Wej	534 − 550
– Západná dynastia Wej	535 − 557
– Severná dynastia Čchi	550 − 557
– Severná dynastia Čou	557 − 581
Dynastia Suej	581 − 618
Dynastia Tchang	618 − 907
Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev	907 − 979
Dynastia Sung	960 − 1279
• Severná dynastia Sung	960 − 1126
• Južná dynastia Sung	1126 − 1279
Dynastia Jüan	1279 − 1368
Dynastia Ming	1368 − 1644
Dynastia Čching	1644 − 1911

Prvá a posledná

Jeden žiak, ktorý sa už cítil byť majstrom, sa jedného dňa rozhodol, že je načase, aby spísal svoje hlboké vedomosti a zanechal ich ľudstvu. Sadol si, zobral si pero a papier a napísal prvú vetu:

„Smrť, tvoje meno je Pýcha.“

Niekoľkokrát si tu vetu nahlas prečítal a zdala sa mu, že je dokonalá. Rýchlo bežal a citoval ju svojim známym. Potom ju ešte napísal viackrát a rozosielal ju ďalším známym zarámovanú so svojim podpisom. Svoju vetu si nechal vymaľovať ozdobným písmom a zavesil si ju do všetkých izieb svojho domu. Každému návštevníkovi ju ukazoval a sám vydržal hodiny sedieť a kochať sa ňou. Roky plynuli a žiak už žiadnu ďalšiu vetu nenapísal. Aj tak sa okolo neho vytvorila skupina priaznivcov, ktorí ho obdivovali pre tu jednu vetu. A tak sa dočkal aj role majstra a preslávil sa. Keď umieral, bol obklopený žiakmi a pozeral sa, ako veľakrát predtým, na tú jednu vetu, ktorá visela v jeho izbe.

Pozeral sa na ňu, dlho a v tichosti a na jeho tvári sa zračilo prekvapenie. Potom na vetu ukázal a povedal svojim žiakom: „Škoda, že som ju pochopil až teraz.“

Potom si nechal podať pero a papier a napísal svoju druhú a poslednú vetu:

„Šťastní sú tí, ktorí spoznajú svoju pýchu skôr než svoju smrť.“

Strach z utopenia

Majster so svojimi žiakmi šli na výlet. Keď si potrebovali odpočinúť, sadli si k brehu jednej rieky, ktorá tiekla strmo dole.

Jeden zo žiakov sa spýtal, „Majster, keby som sa teraz šmykol a spadol dolu do rieky, utopil by som sa?“

Majster mu odpovedal, „Neutopíš sa keď padneš do rieky, utopíš sa, ak v nej ostaneš.“

Prečo?

Stalo sa, že žiaci veľmi obdivovali svojho majstra - doslova ho zbožňovali.
Raz jeden žiak nabral odvahu a opýtal sa majstra: „Povedz mi, ó majstre, prečo si prišiel na tento svet?“
Majster sa pozrel na žiaka a odvetil: „Aby som bláznov ako ty naučil, že nemajú márniť čas zbožňovaním majstrov.“

Recesia

Jeden muž žil v jednom veľkom americkom meste. Na živobytie si zarábal predajom hot dogov. Nemal veľmi dobré uši, preto nikdy nepočúval rádio. Oči mu tiež poriadne neslúžili, preto nečítal nikdy noviny, ani nepozeral televíziu.



Jeho hot dogy boli naozaj dobré, a preto vyvesil naokolo tabuľky, aby to ľuďom oznámil. Stále viacej ľudí si uňho kupovalo jeho vynikajúce hot dogy. Preto objednával stále viac párkov a zakrátko si kúpil aj väčšiu pec. Nakoniec potreboval aj pomocníka a opýtal sa svojho syna, ktorý študoval na univerzite.

Keď počul syn o plánoch svojho otca, zalomil rukami a zvolal: „Otec, čo si nepočúval rádio? Nepozeral si televíziu? Máme obrovskú recesiu! Všetko ide dolu vodou...“.

Nato si otec povedal: „Môj syn chodí na univerzitu. Číta noviny, počúva rádio, pozerá televíziu – on to musí vedieť.

Zredukoval teda svoje objednávky, zvesil svoje reklamné tabule a prestal vychvaľovať svoje hot dogy: „Tú námahu si môžem ušetriť“, myslel si.

Prakticky za noc sa jeho obchod zrútil.

O niekoľko dní povedal otec svojmu synovi: „Mal si pravdu. Nachádzame sa naozaj v obrovskej recesii.“

Farmárov kôň

Jedného dňa utiekol farmárov kôň. Susedia sa zišli a prišli ho poľutovať, keďže to nasvedčovalo nešťastiu. On len však povedal „Stalo sa.“

Na druhý deň sa kôň vrátil a priviedol spolu šesť ďalších divých koňov. Opäť sa zišli susedia a rozprávali, aké má farmár šťastie. On povedal len, „Stalo sa.“

Nasledujúci deň sa jeho syn pokúšal osedlať a jazdiť na jednom z divokých koňov. Ten ho však zhodil a syn si zlomil nohu. Susedia prišli a hovorili o nešťastí. Farmár povedal, „Stalo sa.“

Na ďalší deň prišli vojaci, ktorý povolávali mladých ľudí do armády, ale keďže mal farmárov syn zlomenú nohu, nezobrali ho. Keď zasa prišli susedia, rozprávali aké mal farmár šťastie.

Ten však povedal to čo vždy, „Stalo sa.“

Zmenil názor

Na otvorenom mori sa nachádzala vojnová loď. More bolo nepokojné a pre hustú hmlu bolo zle vidieť.


Krátko po zotmení hlásil námorník z vyhliadkovej veže: „Svetlo, pravý bok lode vpredu!“

„Stojí alebo sa hýbe proti nám?“ opýtal sa kapitán.

Námorník odpovedal: „Stojí, kapitán.“

Loď teda mala nebezpečný kurz, hrozila kolízia s druhou loďou.

Kapitán zakričal signalistovi: „Pošlite tej lodi signál: Máme kolízny kurz, odporúčam zmeniť kurz o 20 stupňov.“

Späť prišiel signál: „Odporúčam vám zmeniť kurz o 20 stupňov.“

Kapitán povedal: „Hláste: Ja som kapitán, zmeňte kurz o 20 stupňov.“

„Ja som poddôstojník“, bola odpoveď. „A vy by ste mali svoj kurz zmeniť o 20 stupňov.“

Teraz už bol kapitán veľmi nahnevaný. Kričal: „Signalizujte, že som vojnová loď. Nech zmení kurz o 20 stupňov.“

Okamžite prišla odpoveď: „Ja som maják.“

Vojnová loď zmenila kurz.

Kôš starého muža

Bol raz jeden chlapec. Bol sirota a putoval z dediny do dediny, hľadajúc stále niečo pod zub a strechu nad hlavou. Jedného dňa stretol starého muža, ktorý tiež putoval z dediny do dediny. Rozhodli sa, že pôjdu ďalej spolu.

Starec niesol veľký, starý prútený kôš s prikrývkou. Musel byť poriadne ťažký, pretože starec sa pod jeho ťarchou veľmi hrbil a občas zhlboka vzdychol. Keď raz oddychovali pri potoku, postavil vyčerpaný muž svoj kôš na zem.
Chlapec sa ho opýtal: „Mám ti ten kôš niesť?“
„Nie“, povedal starec, „ten kôš si musím niesť sám. Nemôžeš ho niesť za mňa.“
„A čo je v tom koši?“ opýtal sa chlapec, ale nedostal odpoveď.
Mnoho dní takto spolu putovali. V noci, keď si starec myslel, že chlapec spí, prehrabával sa vo svojom koši a ticho sa so sebou rozprával.
Nadišiel deň, keď starec nemohol ísť ďalej. Ľahol si na posledný odpočinok a prehovoril k chlapcovi: „Chcel si vedieť, čo je v mojom koši, pravda? Nuž, v tomto koši sú všetky veci, ktoré som si o sebe myslel a ktoré boli len klam. Sú to kamene, ktoré sťažovali moju cestu. Na svojom chrbte som nosil ťarchu každého kamienka pochybnosti, každého zrnka neistoty a každého míľnika pochybenej cesty, ktoré som počas svojho života nazbieral. Nebyť ich, mohol som zájsť vo svojom živote oveľa ďalej. Namiesto toho, aby som uskutočnil svoje sny, prišiel som potiaľto.“ Potom zatvoril oči a zomrel.
Chlapec podišiel ku košu a zdvihol prikrývku. Kôš, ktorý starca celý dlhý čas tak tlačil k zemi, bol prázdny.

Príbeh Siuxských indiánov

Stvoriteľ privolal všetky stvorenia a povedal, „Chcem niečo schovať pred ľuďmi, pokiaľ nebudú na to pripravení. Je to vedomie, že sú tvorcovia vlastnej reality.“ Orol vraví, „Daj to mne, ja to vezmem na Mesiac!“

Stvoriteľ vraví, „Nie. Jedného dňa tam vyletia a nájdu to.“
Losos vraví, „Zahrabem to na dne oceánu.“
„Nie. Tam pôjdu tiež.“
Byvol vraví, „Zahrabem to v širokých pláňach.“
Stvoriteľ vraví, „Dostanú sa aj pod kožu Matky Zeme.“
Prastarý krtko, ktorý žije v hrudi Matky Zeme, ktorý nemá zrak, ale vidí veľa, hovorí, „Vlož to do ich vnútra.“
A Stvoriteľ povedal, „Nech sa tak stane.“

Špendlík

V malej dedine v tajge žil starý múdry muž. Jedného dňa ho obyvatelia dediny videli, ako chodí po námestí a niečo hľadá. Zakrátko bola pri ňom skoro celá dedina.


Všetci mu chceli pomôcť hľadať.
Jeden muž sa opýtal starca: "Čo si vlastne stratil?"
"Môj najkrajší špendlík" odpovedal starec.
Všetci obyvatelia pozorne hľadali starcov špendlík.
Po nejakom čase sa ho jeden z nich opýtal: "Môžeš nám povedať, kde presne si ten špendlík stratil?"
"Ale áno, v mojej izbe."
Keď počuli jeho odpoveď, všetci prestali hľadať a prekvapene sa pozreli na starca.
Starec sa na nich tiež pozrel a pomaly, rozvážne povedal: "Chcel som vám len názorne ukázať, čo robíte. Hľadáte vonku, to čo ste stratili vnútri. Tam to nikdy nenájdete."

Tieň

Na kraji lesa stál strom. A ako všetko na svete mal aj tento strom svoj tieň. Keď svieti slnko, možno tieň veľmi dobre vidieť. V noci tieň spal v mesačnom svite. Ale ráno, keď vyšlo slnko, zobudil sa a tešil sa na deň.

Bolo to veľmi zaujímavé, pretože ráno bol tieň veľmi dlhý, cez obed pomerne krátky a večer, predtým než išiel spať, bol zasa veľmi dlhý. Ale bolo tu ešte veľa iných zaujímavostí:
Na jar sa tieň často menil: najprv sa zväčšovali listy a potom sa na zemi objavili tiene kvetov.
V lete sa kvety zmenili na veľké gule, pretože to bola jabloň – ale to tieň nevedel.
Na jeseň sa tieň nevedel dočkať: „Hneď sa to stane, hneď sa to stane,“ hovoril si, „najprv zo mňa odletí malý kúsok a potom poletí stále viacej ďaleko do sveta.“ To padali listy zo stromu.
A v zime, to už tiež vedel, sa tenké tiene konárov menili zrazu na hrubé a vyzerali, akoby boli zabalené do vaty. To bol, samozrejme, sneh, ktorý ležal na konároch.
Tak si tieň žil deň za dňom veľa rokov a bol veľmi spokojný.
Jedného dňa sa v jeho živote stalo niečo celkom nové. Priblížil sa tieň nejakého človeka, sadol si pod strom a potom išiel ďalej. Tieň sa zamyslel a zrazu si veľmi želal, aby mohol tiež odísť a spoznať šíry svet.
A pretože bol veľmi smutný, prišla k nemu lesná víla a opýtala sa ho: „ Milý tieň jablone, prečo si taký smutný?“ „Aj ja by som chcel odísť a poznávať svet“, odpovedal tieň.
Lesná víla mu povedala: „Keď si to tak veľmi želáš, staň sa tieňom toho človeka. Ale nezabudni: môžeš len 3-krát zmeniť svoju podobu. Na tretíkrát zostaneš navždy tým tieňom, ktorý si si vybral. Chceš teraz – ako prvé želanie – odísť s tým človekom?“
Tieň dlho neváhal a povedal: "Áno, chcem. Chcem ísť preč.“ A tak sa stalo.
Išiel teda ako tieň človeka okolo lesa, po dlhej ulici až nakoniec prišiel do veľkého mesta. Bolo tu naozaj na čo pozerať a tieň sa tešil, že odišiel. Po nejakom čase sa mu to však prestalo páčiť, pretože mohol len zriedkakedy spávať. Lebo v meste bolo stále svetlo a mesiac takmer nebolo vidno.
Jedného dňa uvidel vežiak – bol to najvyšší dom v meste a svietil naň aj mesiac. Pomyslel si: „Keby som tak mohol byť tieňom tohoto vysokého domu, to by bola krása.“ Tu si spomenul na svoje tri želania a povedal: „Lesná víla..., mojím druhým želaním je, aby som sa stal tieňom tohto domu.“ A tak sa stalo.
Odteraz bol najväčším tieňom v meste a bol na to veľmi hrdý. Ale po dlhom čase si hovoril: „Je to predsa len nuda. Som tu síce najväčší, ale som stále len štvorcový a nič sa nemení.“
Tak si želal, aby bol jedným z rýchlych tieňov áut dolu na ulici. Potom by sa mohol všade rýchlo dostať.
Ale potom si pomyslel: „ Už mám len jedno želanie. Musím si dobre premyslieť, akým tieňom chcem byť.“
A znovu si spomenul na jabloň a na to, aké tam bolo všetko pekné. Stále sa tam niečo dialo: vietor, ktorý hýbal konáre, štyri ročné obdobia, keď na jar rástli listy a kvety, v lete jablká a na jeseň tu boli listy, ktoré mohli lietať a v zime konáre pokryté snehom. A potom tu boli ešte včely a vtáky, ktoré prichádzali na návštevu.
A zrazu dobre vedel, čo chce a nahlas zavolal: „Lesná víla, lesná víla, tak veľmi si želám, aby som zasa mohol byť tieňom jablone!“
A len čo to vyslovil, bol opäť pri svojej jabloni. Bol taký šťastný, že aj strom to zbadal a len kvôli nemu ešte viac vyrástol a opeknel.

Prehliadnutie

Putoval majster a žiak. Majster šiel pravidelným, sústredeným krokom. Zato žiak sa každú chvíľu niekde zabudol, na niečo sa zakukal a potom majstra dobiehal.

Tu sa zastavil pri rozkvitnutej lúke. Po nejakej chvíli majstra dobiehal volajúc: "Majstre, majstre, to bol ale krásny motýľ! Vy ste ho nevidel?"

Inokedy zasa prechádzali okolo paláca, z ktorého práve vychádzal vládca s veľkolepým sprievodom. Majster šiel ďalej svojou cestou, ale žiak sa zastavil a uchvátený sledoval sprievod, pokiaľ celý nezmizol v ohybu cesty. Potom sa ponáhľal, aby dohnal majstra a volal: "Majstre, majstre, to bol ale nádherný sprievod! Vy ste ho nevidel?"

A inokedy zasa prešli okolo mnícha rozjímajúceho pod stromom pri ceste. Žiak pri ňom ostal stáť a so záujmom pozoroval jeho dôstojný zjav. Keď opäť dobiehal majstra, volal na neho: " Majstre, majstre, to bol určite svätý muž! Aká múdrosť z neho vyžarovala. Vy ste ho nevidel?"
A tak to šlo celý deň.

Neskôr pri večeri sa žiak dychtivo opýtal majstra: "A majstre, kedy poznám Boha?"
Majster sa šibalsky usmial a hovorí: "Šiel s nami celú cestu. Ty si ho nevidel?"

Na cestách

Jeden mladý muž cestoval cez Poľsko a navštívil rabbiho, ktorý bol známy pre svoju múdrosť. Tento rabbi býval v jednej skromnej chalupe, ktorá mala len jednu izbu.

Okrem plno kníh, jedného stola a sedačky nemal žiaden nábytok.
Mladý cestovateľ sa ho spýtal, „Kde máš všetok nábytok?“
„A kde je tvoj?“, spýtal sa ho rabbi.
„Môj?“, spýtal sa cestovateľ udivene, „Ja som tu len prechodne!“
„Ja tiež,“ odpovedal rabbi „ja tiež.“

Nebo alebo peklo

Keď muž zomrel, ocitol sa na krásnom mieste. Iný muž, oblečený v krásnom šate, prišiel k nemu a povedal: „Som vám k dispozícii. Môžete mať všetko, čo si želáte – jedlo, aké len chcete, domy, autá – akýkoľvek majetok.


Muž sa tešil a užíval si nový majetok a chutné jedlá.
Po nejakom čase sa začal nudiť a zavolal si krásne oblečeného muža.
Nechcem už nijaký ďalší majetok a nechcem už nič jesť. Potrebujem nejakú úlohu. Akú prácu mi môžeš dať?
Tu pokýval ten druhý hlavou a povedal: „Je mi to ľúto, ale toto želanie vám nemôžem splniť, pretože tu nie je pre vás nijaká práca."
Nato zvolal muž: „Tak čo mám robiť? Veď to by som mohol byť rovno aj v pekle!“
A ten druhý mu potichu povedal: „A čo myslíte, kde sa nachádzate?!“

Ako sa do lesa volá...

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“


„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“
Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Nebo a peklo

Jeden veľmi bojovný a agresívny samuraj vyzval jedného zenového majstra, aby mu vysvetlil, čo je nebo a čo peklo. Múdry mních mu pohŕdavo odpovedal „Ty nie si nič iné, ako surovec. S tebou sa ja baviť nebudem!“

Týmito slovami sa dotkol samurajovej cti a on sa veľmi nahneval. Vytiahol svoj meč a zakričal na mnícha „Za tvoju opovážlivosť zomrieš!“
„Toto“, povedal mu mních, „je peklo.“
Ohromený pravdou, ktorú mu mních povedal o jeho hneve, sa samuraj upokojil. Zastrčil svoj meč a poďakoval sa mníchovi za jeho vysvetlenie.
„A toto“, povedal mních „je nebo.“

Muž na ostrove

Žil raz jeden muž na malom ostrove. Jedného dňa cítil, že sa ostrov pod ním trasie. „Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale keď sa ostrov prestal triasť, rozhodol sa, že ešte počká a uvidí.

O niečo neskôr sa odlomil kus pobrežia a zrútil sa s rachotom do mora. Muž sa znepokojil.
„Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si. Ale pretože mu ten kúsok zeme veľmi nechýbal, rozhodol sa ďalej čakať – veď potom uvidí.
Zakrátko sa zrútil aj druhý kus jeho ostrova do mora. Teraz sa muž naozaj zľakol.
„Nemal by som niečo urobiť?“ pomyslel si muž. Keď sa však nič viac nestalo, rozhodol sa, že predsa len ešte počká.
„Doteraz“, hovoril si, „dopadlo všetko dobre.“
Netrvalo dlho a celý ostrov zmizol v mori a s ním aj muž, ktorý na ňom býval.
„Asi som mal naozaj niečo urobiť“, bola jeho posledná myšlienka, predtým než sa utopil.